Keď sa tak obzriem dozadu, s prekvapením vidím, že už prešiel skoro rok, čo som začala hrať metin.Rok plný prekvapení, radosti ,zábavy ale aj zlosti.
Veľa som sa za ten čas naučila, vyskúšala som niekoľko charakterov. Bola som bojovníčka, sura, ninja, šamanka... vlastne ešte stále experimentujem.
Hrala som na rôznych serveroch metin2.cz aj metin2.hu. Učila som sa nielen o počítačoch a o počítačových hrách, o histórii, ale najmä som spoznávala samu seba. Tú svoju stránku, ktorú som skryla/ako aj všetci ostatní/pred svetom, ale aj sama pred sebou.
Dlho som hľadala skupinu, cech, klan, ktorý by bol priateľský,ale aj mal svoje ciele. Klan, kde sa nebudem cítiť osamotená, klan, kde nájdem priateľov, ale aj pomocníkov.
Konečne sa mi to podarilo. Zakotvila som v cechu, ktorý plne zodpovedá mojej predstave. Tu sa človek necíti sám, je neustále spojený s ostatnými cez cechový chat, aj keď expí sám. Keď potrebuje pomoc, tak stačí vyslať SOS, niekto určite príde. Samozrejme aj ja idem na pomoc, ak je to možné, keď niekto zavolá.
Je to také zaujímavé, sme tu ľudkovia všetkých vekových kategorii , aj zástupcovia obidvoch rodov. Aj keď nás dievčat je menej, tak ako aj v celom metine.
A musíme sa naučiť vzájomnej spolupráci, veď od toho závisí, či dokážeme zabiť 9 chvostého, či sa podarí bojový kôň, alebo profesional , toho ktorého člena cechu, či sa nám podarí zabiť smrtku v DT.....
A nie je to jednoduché, veď sme rôzni z rôznych miest, z rôznych prostredí.
Ale darí sa nám to........
